28. októbra 2014

O konkurencii

Veronika:
Každý jeden kreatívny človek, ktorý niečo tvorí, vyrába a potom ide s kožou na trh, respektíve verejnosť, toto slovíčko dobre pozná. Či už predávate na Fb, na marketoch alebo cez predajné portály, tak sa s ním skôr či neskôr stretnete.
Konkurencia môže byť dobrá, ale aj zlá. Môže nás posúvať vpred a tlačiť ako obrovské koleso plné príležitostí, ale môže nás aj prevalcovať a ukradnúť nám všetky sny.
Konkurencia, to je vlastne jeden alebo viac ľudí, ktorí robia podobné veci a majú rovnakú cieľovú skupinu. Niekedy existujú ešte pred nami, alebo vznikneme súčasne, prípadne až po nás.
V ideálnom svete by to malo fungovať tak, že vedľa seba nažívajú rôzni výrobcovia, ktorí pokojne vyrábajú každý svoje výrobky. Nemusia sa zhovárať, nemusia sa dokonca ani mať radi. Ale mali by chápať, že svet je veľké otvorené miesto a je v ňom dosť priestoru pre všetkých. Na takúto konkurenciu by sme sa hnevať nemali. Je prirodzené, že aj v handmade sa veci vyrábajú a predávajú v akýchsi vlnách - najskôr prišlo fimo, potom živica, teraz fičí kozmetika. Ale každý tvorca by mal byť odlíšiteľný, spoznateľný. Tak, aby zákazníci, ktorí ho majú radi a nakupujú uňho, vedeli, že nakupujú u Zuzky Mrkičkovej a nepomýlili si ju s Ferkom Klobásom. Vezmime si napríklad mydlá. Na trhu je momentálne niekoľko silných značiek - a všetky robia obdĺžnikové mydlá (lebo sa asi vyrábajú štandardne také formy). Všetky majú skoro rovnaké vône - levanduľu nájdete asi všade. Ako sa teda odlišujú? Obalom ! Úplne jednoduchou, na Slovensku zatiaľ neobjavenou silnou zbraňou. Mydlo môže byť rovnaké, z rovnakých zožiek, rovnako voňavé aj rovnako prírodné. Ale obal (a celkovo značka) je ten dôvod, pre ktorý zákazník kúpi mydlo od Zuzky a nie od Ferka.
Prečo si ľudia kúpia mydlo z vedľajšieho stánku a nie u mňa? Asi majú lepšie, praktickejšie obaly. Alebo krajšiu, zhovorčivejšiu predavačku. prípadne ponúknu k mydlu aj darčekové balenie a ako bonus vzorku peelingu. Ak nie som spokojná so svojim predajom a cítim, že ma konkurencia predbieha, je načase s tým niečo spraviť. Analyzovať, prečo je to tak, sledovať a všímať si detaily. Nezaspať na vavrínoch, ale niečo spraviť.

Jestvuje však aj odvrátená stránka konkurencie.
Taká tá temná a nekalá, s ktorou sa tiež častokrát stretávame. Hlavne ak sa nám darí.
Po tejto Zemi chodia ľudia, ktorí majú oči a myseľ otvorené a nasávajú inšpirácie, kade chodia. Vždy však vedia danú vec, ktorá ich zaujme pretvoriť v niečo nové, ojedinelé a svojské. A potom je tu taká svojská skupinka ľudí, ktorá si rada privlastňuje cudzie veci. Ktorá rada preskočí tvorivý proces vymýšľania, skúšania a kombinovania a hneď sa vrhne na výrobu. Výrobu niečoho, čo len obkukala u iných. Je veľmi jednoduché naučiť sa techniku, preklikať internet, nájsť si to najkrajšie, čo na ňom je, a začať to vyrábať. Najlepšie v desiatich rôznych odtieňoch.
Ja viem, nik učený z neba nespadol a najlepšie sa od malička učíme tak, že kopírujeme lepších. Ale mali by sme si vždy dávať pozor, aby sme neostali len v tejto fáze tvorenia. Nech trvá týždne, mesiace, pokojne aj rok, ale nech je vidno vývoj. Nech nejde len o bezhlavé kopírovanie jedného obkukaného motívu donekonečna, bez obmeny, bez nápadu, bez vývoja.
Na tvorbe je predsa najkrajšie to, že každá vec sa postupne vyvíja. Na začiatku človek zalieva farebné papieriky do lôžok. Po čase už má takú pevnú ruku, že zaleje aj rovnú plochu  bez toho, aby sa mu živica preliala. Potom začne experimentovať s farbením, odlievaním, brúsením a tak ďalej a ďalej.
Tvorenie má byť predsa o radosti, o kreatívnom premýšľaní a o posúvaní hraníc, o učení sa a o napredovaní. Nie o kradnutí a kopírovaní.

Vnesme do tvorby niečo vlastné, jedinečné. A žiadna konkurencia nás viac neohrozí. Bodka.






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára