7. októbra 2014

Money money money... Not so funny...

Veronika :
Ako sa dalo očakávať, jedného teplého letného dňa sme zakotvili pri téme financií. Ako náhrdelníky naceniť? Ako to odstupňovať? Bude cena za náhrdelník s jedným vyrazeným plieškom a jedným príveskom rovnaká ako na náhrdelník s dvoma plieškami? Bude stáť rovnako náhrdelník už vyrobený, s tým, ktorý sa bude raziť priebežne, na želanie? Ako to budeme robiť?
Naceňovanie výrobkov nie je jednoduchá záležitosť. Každá drobnosť je dôležitá a treba vziať do úvahy hneď niekoľko faktorov. Keď som Bublifook vlastnila ja, tak som predávala náhrdelníky za 18,50 - 22 euro, podľa toho koľko príveskov a čačiek mačiek na nich bolo. Je to veľa? Málo? Akurát? Ako vravia Američania, "it depends..."
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo rovnaká vec stojí u jedného predajcu toľko a u iného zas inakoľko? A že tie cenové rozdiely sú niekedy fakt markantné? Prečo je to tak?
Povedzme, že Janka a Danka sú kamošky. Obe pracujú s polymérovou hmotou a obe robia náušničky, ktoré vyzerajú ako kvietočky. A obe ich predávajú. Janka je už trošku zbehnutá vo výrobe, má stálych zákazníkov a pracuje z malého ateliéru, ktorý zdieľa s jednou ďalšou kamoškou. Danka si fimo kúpila len nedávno a len skúša, čo sa dá z neho vytvoriť, modeluje doma, popri štúdiu. Janka kupuje fimo vo veľkom, cez internet zo zahraničia, aby ušetrila. Výhodou je samozrejme nižšia cena, no musí vždy spraviť objednávku minimálne za 100 eur, aby sa jej to vôbec oplatilo. Danka fimo kupuje v najbližšom obchode s kreatívnymi potrebami a aj keď je drahšie, tak si môže kúpiť vždy len jeden kus. Janka si mieša vlastné odtiene, na jedny náušničky tak potrebuje aj štyri rôzne farby, ktoré navzájom kombinuje a mieša. Danka jednoducho vezme kocku fima a tvorí. Keď už sú farby namiešané, Janka modeluje okvetné lístky, dáva si záležať na každom detaile a náušničky jej trvajú cca hodinku. Ale vo výsledku je s nimi maximálne spokojná. Danka tiež robí okvetné lístky, ale menej precízne, kde-tu ostane odtlačok prsta alebo bublinka. Náušničky stihne za pol hodinku a vie, že nie sú dokonalé, ale odtlačky prstov sú predsa znakom ručnej tvorby. Obe pečú ná
ušničky rovnako dlho. Janka ich zavesí na háčiky z antialergickej ocele, Danka na obyčajný bižu kov.  Janka ich krásne nafotí, použije rekvizity a fotky ešte v počítači aj doupravuje. Danka vezme mobil a cvakne náušky z troch uhlov, vyberie najlepšiu a vybavené. Janka k nim vymyslí aj príbeh, opíše, akú majú reálne farby, vloží ich do krásnej krabičky (ktorú tiež kúpila), priloží k nim vizitku s poďakovaním pre zákazníčku a zabalí ich do bublinkovej obálky. Danka náušky dá do krabičky, ktorú našla doma, vloží do obyčajnej obálky a môže posielať.

A teraz si to poďme spočítať :

                         Janka :                                     Danka :
Fimo :                   4 rôzne farby                               1 farba      
Háčiky :                 antialergické                               bižu kov
Práca :                  90 minút                                    30 minút
Fotenie + úprava :       45 minút                                    15 minút
Balenie :                krabička, vizitka                           recy

K tomu si ešte vezmime, že Janka platí za priestor, prípadne má na svoje hobby aj živnosť (alebo je slobodným umelcom)  Vidíte ten rozdiel? Časový, finančný, hodnotový? Je úplne prirodené, že Jankine náušničky musia stáť oveľa viac ako Dankine. Aj keď možno na prvý pohľad vyzerajú rovnako a poviete si : však to sú len rovnaké kvietky z fima. Sila, nie?
A teraz akou cestou sa vydať? Robiť veci len polovičato, rýchlo nasekať čo najviac produktov vedľa seba, len aby sme vygenerovali čo najskôr najvyšší obrat? Alebo radšej stáť za svojimi výrobkami, všetko si poriadne ošetriť a vypiplať ich čo najviac, aby sme sa za ne nemuseli v blízkej budúcnosti hanbiť?
Našťastie sme s Alenkou v tomto na rovnakej vlne. A radšej budeme robiť niečo poriadne a drahšie, ale aby to malo svoju hodnotu. Alenka nie je stroj a ani veľkovýroba. Ako však zistiť, ktorá je tá správna hranica? Je 15 eur priveľa či primálo? A tak sme začali analyzovať aj my :

Aké sú náklady na materiál, balenie a Alenkinu prácu? Bude jej stačiť, že text vyrazí raz a nech je krivý, ako chce, pošle ho zákazníkom? Alebo bude precízne raziť a bude na dokonalý náhrdelník potrebovať aspoň dva- tri pliešky? Koľko trvá razenie? Aké kvalitné materiály používa? Treba kov aj nejako špeciálne ošetriť? Kde sa budú predávať? Treba pripočítať náklady za živnosť? Bude platiť dane? Pracuje z domu či si platí ateliér? Bude veci fotiť sama alebo si najme fotografa? Potrebuje modelku? Koľko stoja vizitky? A kto tie vizitky navrhne ?

Všetky tieto otázky sme si museli položiť. Aj niektoré ďalšie. A toto všetko sme museli v naceňovaní zhodnotiť. Preto náhrdelníky nemôžu stáť 5 euro, ako by si to niektoí želali. Preto je jasné, že budú drahšie, ako keď niekto vezme milión plieškov, vrazí ich do stroja a vyjdú mu dokonale rovnaké kusy. Ale sú jedinečné. nedokonalo jedinečné.







1 komentár:

  1. Veru, je to čistá pravda! Ručná práca (a najmä rozdiely v nej) je pre mnohých precenená a pre iných zasa nedocenená. Odporúčam vyskúšať každému naživo, koľko času, peňazí a niekedy aj nervov vloží do výrobku, ktorý, ako sa povie, je tvorený srdcom (a aj tými nervami trochu:)

    OdpovedaťOdstrániť