16. októbra 2014

Mama má vždy pravdu, alebo... happiness depends on you

Alenka:


dovolím si malé odbočenie od témy, pretože počas týchto dní intenzívne myslím na jednu vec.
Moja mamina mi vždy hovorievala, že sa nikdy nemala tak dobre, ako keď bola na materskej. Ale viete ako to je. Maminy u zubára hovoria, že to nebude bolieť, a že keď zjete mrkvu, budete lepšie vidieť...
Lenže odvšadiaľ počúvame, že byť na materskej je nudné, náročné, vyčerpávajúce, nedocenené, proste zlééé.

Kedysi, ja to nazývam v minulom živote, lebo čas, kedy som si žila (iba) svoj život, robila som čo som chcela, chodila som kam som chcela...to mi už pripadá ako minulý život. Som rada, že som ho mala. Áno, bavilo ma to, keď som v piatok večer odchádzala posledná z firmy, kúpila som šunku a víno, lebo čo iné potrebuje slobodný človek na piatok večer, že? Pešo som sa prešla centrom hlavného mesta domov, kostým, lodičky, notebook. Obvolala som ľudí, nech len prídu, bude fajn. Víno, hudba, dobrá spoločnosť. Veď načo sa ponáhľať, zajtra je sobota. Keď okolo obeda vstanem, pôjdem na nákup a možno aj na kávu do Viedne. V sobotu netreba robiť nič iného. V nedeľu treba odpočívať, lebo od pondelka zase začína kolotoč, práca, práca, telefonáty, meetingy, úsmevy, telefonáty, výkazy, plány...
Nechcem tu vo veľkom opakovať to, čo už tisíce a milióny matiek povedali. Skúsim stručne a priamo k mojim dojmom a pocitom.


Mám dve malinké deti, 1,5r a 2,5r. Nikto mi s nimi nepomáha, lebo tu nikoho nemám, nežijem totiž "doma". Žijem v malebnom prostredí francúzskeho Horného Savojská, priamo na brehu Ženevského jazera. Znie to krásne a ono to krásne aj naozaj je. Mám všetko, o čom som kedy snívala. Hory, kvety, vodu, hrady a zámky na každom kroku. Milí ľudia, úsmevy, pokoj. Kávičkovanie  a hranie pétanque.
Tým, že mi nemá kto pomôcť, žiadne babičky ani kamošky sa nekonajú, vlastne nemám žiaden stres. Pretože nemusím volať mame, alebo svokre, či nepostrážia deti, kým vybavím úrad. Nemusím rozmýšľať, či pôjdem tam a tam, keď bude kamoška "babysittovat". Tieto starosti mi odpadajú, odpoveď je jasná. Deti si postrážim sama a pôjdu so mnou aj na úrad aj k lekárovi, aj na nákupy. Naozaj to beriem pozitívne. Veru, mama mala pravdu. Nikdy som sa nemala lepšie, ako sa mám práve teraz. Nespovedám sa žiadnemu šéfovi, nechodím na otrasné porady. Ako je deň dlhý, nikto mi nezavolá. Ráno sa budím na to, že ma niekto zbožňuje úplne najviac na svete a nemá žiadne zábrany dať mi to najavo. Nemusím na seba rýchlo hodiť kostým a make up, nasadnúť do auta a stresovať sa v zápche. Jediné, čo ráno musím urobiť je, že vyčarujem niečo dobré na raňajky. Spolu s deťmi si pri tom vyložím nohy, dám kávu, prečítam, čo nového. Cez deň nemusím nič robiť, nikam ísť. Zdôraznujem slovo NEMUSÍM. Môžem si vybrať, či sa chcem prejsť, hrať sa v pieskovisku, čítať rozprávku, kresliť, spievať, zbierať kvety. A do toho mi dve bytosti stále zas a znova dávajú sladké, upatlané a lepkavé prejavy lásky. Poobede sa už nejaké tie povinnosti nájdu, no nedá sa to ani náhodou porovnať s tým, keď som sedela v kancelárii, snažila som sa nezaspať a zároveň makať na plné obrátky. A večer zas ten kolotoč. Pusa, rozprávka, pusa, večera, pusa, pyžamko, pusa, dobrú noc. Potom začína aktívna časť dňa, teda noc. Nemusím sa pripravovať na schôdzu, na ktorej by som odôvodňovala, prečo nie je niečo tak a tak, keď to predstavenstvo takto chce. Môžem robiť  to, čo som nemohla nikdy doteraz. Mám čas a môžem si vybrať. Môžem si len tak ľahnúť a pozerať telku, ale zistila som, že čas je vzácny a treba ho žiť. Môžem zavolať rodičom, môžem sa učiť šiť, môžem si kresliť, môžem študovať na nete niečo, čo ma vždy zaujímalo, môžem si dať s manželom pohárik vínka. A vzadu v mozgu mi nehlodá žiaden červík v podobe náročného šéfa, ktorému sa budem zajtra spovedať. Mám síce svoj malý home office job a okrem neho aj bublifook. Ale to dodáva mojim dňom tú správnu dynamiku. 
Nikdy som sa nemala lepšie, ako na materskej.
Nemám žiaden status, nie som nikto, spoločnosť pre matku nemá žiaden špeciálny piedestál. 
Ale to, ako sama seba vnímam, je len na mne. Som spokojná, zvedavá, dychtivá po nových poznatkoch, síce unavená, ale kľudná, milovaná, slobodná, ako nikdy ped tým. 
Nič na svete by som nevymenila za takéto rána. 











3 komentáre:

  1. Bože, ako som si oddýchla pri tomto čítaní! Ďakujem!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. dakujem Janka, niekedy je vazne dobre, uvedomit si co mame :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jednoznačne máš pravdu, som rada, že si mi pripomenula tieto krásne pozitíva materskej, lebo v posledných mesiacoch som to videla inak :)

    OdpovedaťOdstrániť