27. augusta 2014

Vlastný web? Vlastný web!

Alenka:

Kde sú tie staré zlaté časy, keď sa takmer nič nedalo zohnať a človek musel vynaložiť enormné úsilie na to, aby si niečo skvelé kúpil. Že čo bolo na tých časoch také zlaté? Uťahujem si sama zo seba :) Som rada, že ako zákazník mám obrovské množstvo možností, stačí si vybrať. Ale ako predajca viem, že práve pre to množstvo možností nestačí čakať, kým si ma zákazník nájde, ale musím hľadať cestu k nemu. Takže okrem pasívneho, alebo pri najlepšom poloaktívneho pôsobenia na predajných kanáloch som musela pohnúť kostrou a vykročiť na cestu. Ako na to? 
Skvelým pomocníkom je v tomto prípade facebook. Lenže ani ten už nie je tým, čím býval. Plní sa novinkami každú minútu a ruku na srdce, skutočne sledujete všetky news feeds, o ktorých vám chodia notifikácie? Ja sa priznám, že nie. Opäť otázka: čo to znamená pre mňa ako pre predajcu? Že sa na jednej strane budem musieť snažiť zaujať a vydobiť si svoje miestečko vo svete a na druhej strane nebudem môcť ľudí bombardovať desiatimi novinkami denne.  Čo z toho všetkého vyplynulo? Že facebook budem používať ako podporný nástroj na prvotné zaujatie záujmu, z ktorého budem potom ľudí smerovať niekam, kde nájdu všetky potrebné informácie v stráviteľnej podobe. Ach, aké jednoduché, veď ich z facebooku presmerujem na predajný portál!
Haha, opäť ma Veronikina ruka zastavila. Či si myslím, že ľudia majú chuť prekopávať sa z fb na predajné miesto, kde sa budú musieť registrovať, kde budú musieť porozumieť systému fungovania a prejsť všetkými procedúrami nutnými k uzavretiu predaja podľa práva a poriadku? Och, no dobre, dobre, keď znie otázka takto, tak už si to nemyslím. Skôr si myslím, že väčšina z nich by sa dostala po prekliknutie na predajný portál. Lenže z tejto väčšiny by opäť väčšina odpadla pri prvej požiadavke na zaregistrovanie sa. Teda aspoň ja takto fungujem. Nemám ani čas a ani chuť zas a znova vypisovať svoje osobné údaje a vracať sa do mailovej schránky, kde potvrdím registráciu, bla, bla bla... aj vy už zaspávate?
Čo s tým teda?
Vlastný web. Náklady. Neistá návratnosť. Hodiny a hodiny prekopávania sa templatmi. Pôsobím už na mojimirukami.sk a stačí mi spomenúť si na to, ako dlho trvalo, kým sme si vybrali vizuál a funkcionalitu. Nie, na toto už veru nemám... Znie to, ako keby som bola lenivá? Nie, otázka vôbec nestojí takto. Kľudne môžem raziť šperk iba ako svoje súkromné hobby a môžem ho prípadne pasívne ponúkať aj ďalej. Krásna predstava a je skvele, že každý z nás má šancu rozhodnúť sa, ako chce pôsobiť. Ale to by som bublifooku nemohla urobiť. Zaslúži si dostať svoju šancu. A preto sa musím rozhodnúť. Buď budem anonymne, v malom a v kľude existovať v mori plnom žralokov, alebo sa rozhodnem od základov investovať a veriť vo svoj produkt. Veriť, že uspejem. Že keď budem veci robiť dobre, ľudia to budú cítiť. 
Opäť sa mi overilo to, čo som už spomenula. Keď človek prekoná strach z vlastnej neistoty a rozhodne sa, bude až žasnúť nad tým, aké je ľahké kráčať so vztýčenou hlavou. Áno, chcem mať vlastné, sukromne ihrisko. Chcem mať svoju stránku, kde sa nemusím strachovať, že spamujem. Kde, ak má človek záujem a chuť, nájde niečo o mne. Alebo o mojich novinkách, o mojom vkuse, o tom, čo sa mi páči a čo ma inšpiruje. Alebo miesto, kde budem môcť zákazníkom v jednoduchej a vizuálne čistej podobe odprezentovať moju tvorbu. Kde sa nebudem musieť prispôsobovať vizuálu určenému predajným portálom. ÁNO! Chem mať vlastný web!


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára