19. augusta 2014

Ach, tá logistika...

Alenka:



Bolo to úplne skvelé, chvíľkami som tomu nemohla uveriť! Veronika súhlasila! Čože? Áno! Veronika súhlasila!
Po prvotnom opojení prišlo vytriezvenie. No dobre, dobre, poďme teraz k faktom. Žijem v zahraničí a výška poštovného je pre mňa často kameňom úrazu. Rýchlo som písala Veronike... prosím, ešte nutne potrebujem vedieť , aké je to ťažké :( Tento krát sa mi hlava netocila od radosti, ale od nevozity. Žeby to všetko zlyhalo na poštovnom? To snáď nie. Dostala som však rozradovanu odpoveď: " Dva prívesky s retiazkou vážia toľko a toľko". Jupí! toto bola vážne posledná kľúčová prekážka na ceste k cieľu. Všetko ostatné som považovala za riešiteľné, či už ihneď, alebo v dlhodobom horizonte. 
Aké bolo moje prekvapenie, keď ihneď na druhý deň zdieľala Veronika na facebooku fotku balíka s celým bublifookom. Takúto rýchlu akciu som vôbec nečakala. Balík bol už na ceste ku mne!!! No teda moment, nie tak celkom ku mne. Ak by som si dala poslať balík zo Slovenska, vyšiel by ma veru riadne draho a cestoval by dlho predlhoooo (Aj keď to nemá žiadnu logiku, ale doteraz sa mi vždy potvrdilo, že čím je zásielka väčšia, tým je pomalšia). Zhodou okolností v tom istom čase cestovali dve dobre duše z môjho rodného mesta na Slovensku smerom k mestu, v ktorom žijem teraz. Takže bublifook cestoval od Veroniky z Bratislavy ku mojím rodičom do Košíc, oni k nemu pribali sladkosti, drobnosti a milé prekvapenia (ako rodičia obvykle robia), nabalili ho spomínaným dobrým dušiam do auta a s nimi sa vydal na cestu... do Švajčiarska. Áno, spomínala som, že sa ku mne iba približoval, ale nie, že ku mne išiel priamo. Ale Švajčiarsko je predsa len výrazne bližšie, ako Slovensko. 
Takže správne tipujete, to nebolo všetko. Švajčiarske poštovné je ešte "mastnejšie" ako to slovenské. Našťastie je všade dosť dobrých ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť, chcelo to len dobre zladenú organizáciu. Ďalšia milá osoba mi môj balík odniesla toť pár kilometrov za hranice na nemeckú poštu. Čo je úplne skvelé, aj ona k balíku pribalila ďalšie vecičky (niekedy je vážne skvelé mať rozvetvenú rodinu :). Balík, čo balík! Balíčisko s túžobne očakávaným bublifookom a pozornosťami od rodičov a ďalšími drobnosťami od ďalších milých ľudí bol už konečne v rukách spoľahlivej, rýchlej a lacnej nemeckej pošty . Už ostávalo iba posledných 500km ku mne do Francúzska!!! To boli samozrejme najdlhšie tri dni z celého tohto maratónu, lebo som už vedela, že poštárka môže zazvoniť každú chvíľu a tá chvíľa sa mi zdala nekonečná.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára